Vyjadrili to v súvislosti s utorňajšou rozpravou na pôde Európskeho parlamentu (EP) so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie.
Michal Wiezik (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) tvrdí, že vysoké ceny sú veľký problém a za dobrú správu považuje to, že na burzách už ceny elektriny a plynu klesajú. Prichádzajú na stôl návrhy ako chrániť obyvateľstvo pred vysokými cenami energie, elektriny a plynu. Ide aj o národné riešenia v podobe zastropovania cien a podnecovanie k úsporám. „Osobne tie úspory považujem za dôležité, lebo to, čo usporíme, to sú veľké peniaze. A najmä ak je možnosť usporiť tak, aby sme sa veľmi neobmedzovali, to je cesta, ktorá by mala byť automatická,“ povedal. Zastropovanie cien plynu alebo iba ruského plynu vníma ako nesystémové opatrenie aj preto, že EÚ už neráta v budúcnosti s ruským plynom a aj pri dodávkach plynu z iných krajín to chápe iba ako krajné riešenie. Za dôležité považuje pokračovať v snahách na prechod na obnoviteľné zdroje energie, ktoré z dlhodobého hľadiska budú lacné, spoľahlivé, lokálne a umožnia aj domácnostiam sa odpojiť od veľkých sietí a trhových cien. Vladimír Bilčík (Spolu) z tábora ľudovcov (EPP) uviedol, že krajiny EÚ musia načrtnúť spôsob, ako spoločne reagovať na energetickú krízu tak, ako spoločne reagovali na pandémiu nového koronavírusu či ruskú inváziu na Ukrajine. „Dnes musíme čeliť vysokým cenám, inflácii a zaistiť dostupné energetické zdroje,“ povedal.
Dodal, že kľúčové pritom bude udržať spoločný energetický trh, aby fungovali spoločné pravidlá a krajiny si nerobili „každá čo chce“. V praxi to znamená oddeliť cenu elektriny od ceny plynu a odstrihnúť sa celkom od ruského plynu. „Aj slovenské odpovede na to, čo ľudia čakajú, čiže ako reagovať na vyššie ceny a drahšie energie, musia byť v súlade s princípmi spoločného európskeho trhu,“ opísal situáciu. Eugen Jurzyca (SaS) zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) za problém považuje, že sa náklady kríz, aj tej súčasnej energetickej, nedarí rozložiť v dlhšom časovom úseku. Teraz má kríza podobu vysokej inflácie a vysokých verejných dlhov. „Najzdravším riešením by bolo, keby sme sa uveriteľným spôsobom, zákonmi, zaviazali, že zoškrtáme položky, ktoré nie sú efektívne a peniaze z týchto položiek prenesieme na riešenie tejto katastrofálnej krízy,“ povedal. Spresnil, že by išlo o zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, kohéznych fondov či spoločnej poľnohospodárskej politiky. V prípade Slovenska by nové príjmy zaistil aj zákon o neskoršom veku odchodu do dôchodku či zrušenie vlakov zadarmo. Takto získané zdroje treba venovať najzraniteľnejším skupinám ľudí a v podnikovej sfére tým najperspektívnejším firmám a nedotovať stratové a umelo prežívajúce podniky. Upozornil, že zastropovanie cien plynu bez dodatočného tlaku na šetrenie môže byť iba ako dočasný nástroj, vníma to však ako neefektívny krok. Upozornil, že zdanenie neočakávaných ziskov energetických firiem je „tanec na tenkom ľade,“ lebo vyššie zisky by mala riešiť daňová legislatíva a dodal, že takto získané dane nikdy nepostačia na riešenie krízy.
ZDROJ: teraz.sk
ZDROJ FOTO: teraz.sk
