V čase, keď iné štáty zavádzajú rôzne opatrenia na zníženie dôsledkov energetickej krízy, Slovensko čaká na záchranu zo strany Európskej únie. Podľa bývalej premiérky Ivety Radičovej nie sú však tieto rokovania vždy jednoduché. „Pretože máte 27 rozličných situácií. Sú to rôzne situácie v závislosti napríklad od miery chudoby, kde je to rozpätie od 50 percent v Bulharsku a Rumunsku, až po takmer neexistujúcu v severských štátoch a podobne,“ priblížila v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní. Krajiny s nízkou mierou chudoby sú podľa nej najmä tie, ktoré nemajú štruktúru priemyslu natoľko závislú od surovín a energetických zdrojov, ako je napríklad štruktúra Slovenska. Dodala, že na Slovensku a v Českej republike 30 percent hospodárstva tvorí priemyselná výroba, čo je najviac z členských štátov Európskej únie. V najvyspelejších ide o desať až 15 percent. Na mieru chudoby vplýva aj slovenská priemyselná výroba. „Vytvára chudobnejšiu ekonomiku, nižší ekonomický rast, a keď je aj vyšší, tak je to rast, ktorý ďaleko zaostáva za dobiehaním životnej úrovne iných krajín,“ povedala. Dodala, že kým Česi sa blížia k 90 percentám životnej úrovne vyspelejších krajín, Slovensko zostáva na približne troch štvrtinách a ostatných desať rokov stagnuje. Jedným z naväčších problémov Slovenka je podľa I. Radičovej nedostatkovosť. „Dlhodobo tu máme problém nízkonákladového zdravotníctva, nízkonákladového vzdelávacieho systému. Všade je veľká nedostatkovosť, lebo výkonnosť našej ekonomiky, produktivita našej práce je skoro o 30 percent nižšia, než v najvyspelejších krajinách OECD,“ vysvetlila I. Radičová s tým, že logicky sa táto miera premieta do o 30 percent nižšej životnej úrovne. Riešením je podľa nej nevyhnutný balík opatrení prijatý vládou na kompenzáciu dôsledkov inflácie a energetickej krízy. Spoločné riešenia, na ktoré čaká Slovensko zo strany Európskej únie, si vyžadujú podľa jej slov odstraňovanie príčin, keďže tie sú nadnárodné a globálne. No dôsledky sú však iné v každom štáte. „Preto tie nástroje na riešenie dôsledkov musia byť v kompetencii vlády Slovenskej republiky,“ dodala. Na riešenie energetickej krízy vláda navrhla zvýšenie tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Pri tak rozsiahlej kríze je však podľa I. Radičovej daná suma nedostatočná. „Oproti iným krajinám je to priam zlomok. A keď to konfrontujete s oveľa vážnejšou nízkou príjmovosťou Slovenska, veľmi slabou strednou vrstvou, kde urobíte tú čiaru energetickej chudoby? Až tam, kde sa objavuje exekúcia a neplatiči? To je už trochu neskoro,“ podotkla. Pri pomoci je dôležitá aj voľba, akým spôsobom vláda nasmeruje pomoc. Tá by mala byť v spolupráci s dodávateľmi energií, ktorí vedia, aké zálohové platby občania platia v súčasnosti. Pri energetických šekoch, ktoré politici spomínajú ako jedno z riešení, je však potrebné zvážiť, komu budú smerované, v akej forme a či budú jednorazové. Pre časť opozície sú často spomínané predčasné voľby podľa I. Radičovej nevyhnutné. „Pretože potrebujú zvrátiť vyšetrovanie obvinení, rozbehnuté vyšetrovania korupčných káuz. Dokonca potrebujú nastaviť úplne iné podmienky pre výkon vyšetrovania NAKA a polície. Je to priam až pud sebazáchovy,“ podotkla. Na druhej strane je však otázkou, či je súčasný stav udržateľný. Opozícia si podľa nej chráni svoje chrbty, no koalícia si na druhej strane vystačí aj sama na sebadeštrukciu. Znervózňujúce a znepokojujúce sú podľa nej vnútorné súboje a boje v rámci koalície a prijímanie nekvalitných zákonov. „Dlhodobo opakujem, že nás tu zvalcuje jedna strana, ktorá na to nedostala mandát vo voľbách. A to je Sme rodina, ktorá má vplyv na väčšinu zákonov a mení ich úplne zásadným spôsobom. Dokonca hovorí o tom, či bude alebo nebude za predčasné voľby. Ako keby mala ona tú tretinu poslancov v parlamente,“ vysvetlila. Občan má v aktuálnej situácii podľa jej názoru v zásade tri možnosti. Jednou je odchod, kedy sa rozhodne jednoducho odísť pre atmosféru v spoločnosti, nedostatočné šance a lepšie podmienky v zahraničí a neporovnateľne lepší príjem. Druhu možnosťou je hlas vo voľbách a odovzdanie svojej dôvery zástupcom. Treťou možnosťou sú protesty v medzivolebnom období a tlak na vládu, aby prijímala riešenia a rozumné kroky. „Pretože my so všetkým meškáme. My sme meškali aj s opatreniami pri druhej vlne pandémie covid-19, lebo sa koalícia nevedela dohodnúť. Už som v štádiu, že si vravím, akokoľvek, len už nech niečo prijmú,“ uzavrela I. Radičová. V rozhovore hovorila bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová aj o tom, čo viedlo k polarizácii slovenskej spoločnosti, ktorá môže ústiť do sociálnych nepokojov, či o tom, v čom súčasná vláda pochybila.
ZDROJ: trend.sk
ZDROJ FOTO: FB
