Demokrati o sebe tvrdia, že sú politická strana stredu. Ich víziou je spájať konzervatívne a liberálne orientovaných ľudí. Uprednostňujú spoluprácu pred konfrontáciou. Demokrati vznikli špecifickým spojením už existujúceho. V roku 2023 existovala krátko Modrá koalícia, skratka Modrí, v rokoch 2018 – 2023 SPOLU – občianska demokracia, skratka SPOLU. Po odchode Beblavého a Mihála sa strana orientuje predovšetkým na ekológiu. Od marca 2023 je predsedom Demokratov Eduard Heger. O ideológii porozprával podpredseda strany Miroslav Kollár. Jeho prioritou sú dokončenie decentralizácie vrátane novej regionálnej politiky a kultúra. Ohľadom valorizácie dôchodkov poznamenal, že verí, že sa nezopakuje scenár spred troch rokov. Čítajte exkluzívny rozhovor.
Aká je ideológia vašej strany?
Naším cieľom je Slovensko ako pokojný, bezpečný a prosperujúci domov pre každého z jeho obyvateľov. Pokoj založený na dôvere a spolupráci v decentralizovanej spoločnosti, ktoré sú ovocím dobre fungujúcej demokracie, bezpodmienečného rešpektu k ľudským právam, a tiež spoľahlivo fungujúceho právneho štátu.
Bezpečnosť štátu je garantovaná výborne vycvičenou a vybavenou profesionálnou armádou, ale najmä pevným ukotvením v transatlantickom systéme kolektívnej bezpečnosti NATO. Ekonomická, sociálna a kultúrna prosperita Slovenska pramení zo zapojenia do najvyspelejšieho ekonomického a politického integračného zoskupenia na svete, Európskej únie.
Možnosti, ktoré sa Slovensku v európskej a globálnej deľbe práce otvárajú, dokážeme efektívne využívať vďaka kvalitnému systému školstva, digitalizovanej informačnej spoločnosti, spoľahlivému zdravotnému a sociálnemu systému či ochrane životného prostredia a trvalo udržateľnému využívaniu obnoviteľných prírodných zdrojov.
Čo vaše priority, za čo chcete bojovať, samozrejme, okrem demokracie, najviac?
Moje hlavné témy sú dokončenie decentralizácie vrátane novej regionálnej politiky a kultúra. K prvej téme – fakty hovoria o tom, že fungujúce decentralizované krajiny prosperujú lepšie, ako centralisticky usporiadané štáty. To súvisí aj s novou regionálnou politikou, ktorej jediným pilierom nebude vyrovnávanie regionálnych rozdielov podpornými mechanizmami z centra, ale naopak aktivizovanie vnútorného prostredia regiónov – aj tých zaostávajúcich.
V prípade kultúry je to asi posledný rezort, ktorý od roku 1989 neprešiel zásadnou reformou, a pritom kultúra (aj v spojení so vzdelávacím systémom) môže byť odpoveďou aj na narastajúcu polarizáciu spoločnosti, jej znecitlivovanie. Ako primátor som sa napríklad snažil prostredníctvom kultúry meniť atmosféru v meste, napriek tomu, že sme boli malým okresným mestom, uchádzali sme sa s vlastným projektom o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Dokonca si myslím, že kultúra je taká vážna téma, ktorá si zaslúži úroveň podpredsedu vlády – aj keď realita je skôr tak, že to býva ten posledný rezort, o ktorý sa zvádzajú politické súboje.
Ako vám napadlo spojiť vaše sily a vytvoriť stranu Demokrati?
Je to asi výsledok prirodzeného vývoja na politickej scéne, ktorý zvonku vyzerá možno trochu „neprirodzene“. My sme ako strana SPOLU mali k dispozícii funkčnú stranu s niekoľko sto členmi, financiami z minulých volieb, ale nemali sme politický výtlak. Súčasný premiér Eduard Heger sa rozhodol, že už nechce pokračovať s Igorom Matovičom, pretože politika v štýle Matovič znamená návrat Roberta Fica, hodnotovo sme na tom podobne v zmysle spoločného základu – Slovenska ako modernej európskej demokraticie, preto sme našli spôsob, ako ísť ďalej spoločne, spojiť ďalšie malé strany (Šanca, Zmena zdola), presvedčiť na zapojenie sa do straníckej politiky ministrov – odborníkov Káčera s Hirmanom, pritiahnuť ľudí z občianskej spoločnosti – podpredsedníčku Andreu Cocherovú atď. S cieľom dať na jeseň slovenským voličom nádej na slušnú, nepopulistickú, nepolarizujúcu politiku.
Otázka konkrétne na vás, prečo ste sa dali na politiku? Počula som totiž o vašej novinárskej praxi.
25 rokov som ako novinár a analytik písal o tom, ako vyzerá slovenská spoločnosť, ako by ju bolo treba spravovať lepšie, mám za sebou ako editor trinásť Súhrnných správ o stave spoločnosti, na ktorých som spolupracoval s autormi ako Radičová, Mikloš, Beblavý, Procházka atď., pred druhú Dzurindovu vládu sme s kolegami pripravili Víziu vývoja SR do roku 2020, ale v istej chvíli som si povedal, že treba vstúpiť pred ľudí s vlastnou tvárou. Tak som sa stal v roku 2014 primátorom a za 8 rokov sme z Hlohovca, malého okresného mesta, urobili jednu z najlepšie spravovaných samospráv na Slovensku – čo nehovorím ja, ale všetky možné rebríčky a ocenenie Excelentná samospráva od Rady Európy, ja som bol ako prvý primátor v histórii nominovaný ekonomickým týždenníkom Trend na Manažéra roka.
Nuž a keď sa naskytla príležitosť zapojiť sa s exprezidentom Andrejom Kiskom do boja proti Robertovi Ficovi – a po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice už naozaj nebol čas váhať, išiel som do toho.
Čo by ste zmenili v slovenskom zdravotníctve?
Systémové zmeny predstaví naša podpredsedníčka, primárka Andrea Letanovská, kľúčovým problém, s ktorým zápasia aj vyspelé demokracie v našom susedstve, bude dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov. Tá je ohrozená najmä pre nedostatok lekárov a stredného zdravotníckeho personálu. To súvisí samozrejme s materiálnym stavom našich nemocníc, ale aj siete ambulancií. Plán obnovy umožní investovať výrazné zdroje do zlepšovania zdravotníckej infraštruktúry, kľúčová úloha bude udržanie dostatočného počtu kvalifikovaného personálu v systéme a zefektívnenie siete poskytujúcej zdravotnú starostlivosť, čo je tiež cesta k jej väčšej dostupnosti.
Aký máte postoj k valorizácii dôchodkov, netreba robiť niečo viac?
Budúcnosť dôchodkového systému vzhľadom na demografický vývoj zostáva kľúčovou otázkou udržateľnosti verejných financií. Verím, že sa nezopakuje scenár spred troch rokov, keď boli krátko pred voľbami prijaté zákony, často vo forme poslaneckých návrhov, ktoré výrazne destabilizovali finančnú stabilitu dôchodkového systému a napriek dobrým ekonomickým časom zvýšili štrukturálny deficit k 2,5 % HDP. Aj keď cca 200 predložených návrhov na májovú schôdzu parlamentu ma skôr napĺňa obavami.
Spoločnosť i samotní pedagógovia a v neposlednom rade aj svetové štandardy apelujú na potrebné zmeny v školstve, aký je váš plán, máte nejakú prognózu, čo by ste zmenili?
O systémové zmeny v školstve sa usilovala každá pravicová vláda od roku 1989, nikdy sa ich však nepodarilo dotiahnuť do konca, pretože to nie je projekt na jedno volebné obdobie. Pri predstavovaní programu ukážeme aj náš plán, čo so školstvom – kľúčové sú však dva aspekty: obsahová zmena vzdelávania, ktoré lepšie pripraví naše deti na nový svet, do ktorého dorastajú (na ktorej sa pracovalo aj za tejto vlády) a získanie vnútorného prostredia pre tieto zmeny – najmä učiteľov, ale aj riaditeľov a zriaďovateľov škôl, aj rodičov.
Čo ekologizácia, environmentalistika a životné prostredie, čo podľa vás potrebuje v tejto oblasti najväčšiu zmenu?
Máme v tíme súčasného ministra životného prostredia aj jeho štátneho tajomníka, bude to – a nielen preto, ale aj pre naliehavosť problému – jedna z našich priorít. Z hľadiska budúcnosti je nevyhnutné intenzívnejšie sa pripravovať na zmeny klímy a jej dopady na celoslovenskej úrovni, ale napríklad aj v mestách, kde sa život stane menej znesiteľným asi najrýchlejšie, z hľadiska minulosti sa zameriavame najmä na odstraňovanie starých ekologických záťaží.
A zastropovanie cien potravín v reťazcoch? Čo by ste urobili inak?
Nie som priaznivec takýchto plošných ekonomických opatrení, pretože sú v konečnom dôsledku drahé a pomáhajú aj tým, čo to nepotrebujú. Už od pandemickej krízy presadzujem, aby opatrenia na pomoc ľuďom boli adresné a najmä rýchle. Neskorá a neadresná pomoc je drahá a v skutočnosti nepomôže tým, čo ju naozaj potrebujú.
Zaujíma ma váš názor na Matovičov návrh o 500 eurách za voľby, malo to vôbec nejakú perspektívu?
Je to politický aj ekonomický nezmysel, len ďalšia Matoviča „atómovka“, na ktorú sme mu ale takmer všetci, vrátane médií, opäť skočili a týždne sa týmto nezmyslom zaoberáme. Výsledkom by boli rozvrátené verejné financie a fatálny výsledok volieb – pretože ak by „za peniaze“ k voľbám prišli aj tí, ktorí ich roky ignorujú, to by bol Igor Matovič prekvapený z výsledku. Lebo počas volieb doma nesedia zrovna priaznivci európskej demokratickej budúcnosti Slovenska.
Aký je váš postoj k populizmu?
Populizmus je cesta k chudobe a úpadku demokracie. Populisti v politike boli, sú a budú, žiaľ, žijeme časy, a nielen na Slovensku, keď sú ľudia ešte viac náchylnejší načúvať populistom. Niekoľko svetových kríz v posledných rokoch, vojna na Ukrajine, narastajúci vplyv dezinformácií, technologický rozvoj, ktorý predbieha vývoj kritického myslenia vytvárajú pre populistov živnú pôdu. Je na nás, zodpovedných demokratoch, aby sme sa o to intenzívnejšie zhovárali s ľuďmi. Ale len upozorňovať na riziká populizmu nestačí, ľuďom treba priniesť konkrétne riešenia pre ich budúcnosť a dôveryhodných nositeľov týchto riešení.
Čo práva žien a ich materníc? Ste v tomto smere liberáli alebo skôr konzervatívci?
Ja osobne si myslím, že kontinuálne klesajúci vývoj predčasných ukončení tehotenstva v absolútnych aj relatívnych číslach hovorí jasne, že nie je dôvod zhoršovanie dnešných podmienok a zavádzanie nejakých reštrikcií. Naopak, mladým matkám a mladým rodinám treba pomôcť vytvárať lepšie podmienky pre výchovu detí – materiálne, flexibilitou pri zamestnávaní, aj dostupnosťou služieb, tam vidím cestu k pokračujúcemu znižovaniu umelých prerušení tehotenstva. Aj z poslednej dostupnej štatistiky za rok 2021 je jasný ďalší 10-percentný medziročný pokles týchto prípadov, za posledných 25 rokov sa znížil počet umelých prerušení tehotenstva na 1000 žien v reprodukčnom veku z 14,6 na 3,9 prípadov. Posledné tri – štyri roky je už počet umelých prerušení tehotenstva dokonca nižší ako počet spontánnych potratov, zatiaľ čo koncom 90 rokov bol tento pomer štvornásobný.
Keď už sme pri zľahka kontroverznej téme, čo otázka práv LGBTI+?
V prvom rade – práva LGBTI+ ľudí sú ľudské práva, a nie kultúrno-etická otázka, a tak k nim treba pristupovať a hľadať praktické riešenia na zlepšenie životných podmienok našich priateľov, synov, dcér. Vzhľadom na názorové a hodnotové zloženie parlamentu bude výsledkom samozrejme kompromis, dôležité je, aby to bol kompromis hodný modernej európskej demokratickej spoločnosti 21. storočia.
Ako je možné, že ľudia a ostatní politici bojovali za odstránenie Smeru z kompetencií a vedenia tohto štátu a teraz sa tam pomaličky opäť dostáva, teda minimálne podľa volebných preferencií?
Keby som sa chcel vyhovoriť, tak poviem, že to je preto, lebo ľudia nemajú politickú pamäť a nevadí im korupčné správanie. Pravdivá odpoveď je, že aj víťazi volieb 2020, ktorým sa podarilo odstaviť Fica od moci, zlyhali – a bol som toho na začiatku súčasťou. Je to najmä dôsledok spôsobu vládnutia a robenia politiky Igora Matoviča, ktorý bol ako víťaz volieb hlavným nositeľom nádeje na zmenu, ale fatálne zlyhal a ukázal, že robiť opozičnú politiku a nekradnúť nestačí – treba mať aspoň základné predpoklady na efektívne spravovanie štátu.
