Digitálne euro by nebolo zavedené namiesto hotovosti, ale ako jej doplnok. Hotovosť bude v eurozóne dostupná aj naďalej. Digitálne euro by fungovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt spotrebiteľov po rýchlych a bezpečných možnostiach digitálnych platieb. Eurosystém nemá záujem zbierať platobné údaje jednotlivých používateľov, sledovať ich platobné zvyklosti ani tieto údaje poskytovať štátnym orgánom či iným verejným inštitúciám. Ľudia budú môcť digitálnymi eurami platiť bez toho, aby k ich údajom mali prístup tretie strany, s výnimkou údajov požadovaných na prevenciu nezákonných činností.
Najčastejšie otázky ohľadom digitálneho eura:
Nahradilo by digitálne euro hotovosť?
Nie, digitálne euro by nebolo zavedené namiesto hotovosti, ale ako jej doplnok. Hotovosť bude v eurozóne dostupná aj naďalej. Digitálne euro by fungovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt spotrebiteľov po rýchlych a bezpečných možnostiach digitálnych platieb.
Ako by vydanie digitálneho eura ovplyvnilo bankový sektor?
Digitálne euro by nemalo mať na finančný sektor negatívny vplyv. Budeme preto prihliadať na tieto požiadavky: i) digitálne euro by sa malo používať predovšetkým ako platobný prostriedok a nemalo by sa stať nástrojom finančných investícií, a ii) na správe digitálneho eura by sa mali podieľať sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu.
Akú by malo digitálne euro výhodu pred stablecoinmi a kryptoaktívami?
Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by bolo kryté centrálnou bankou. Jeho koncepcia by zároveň zohľadňovala potreby občanov: bezrizikovosť a ochranu súkromia a osobných údajov. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí, nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.
Stabilita a spoľahlivosť stablecoinov v konečnom dôsledku závisia od subjektu, ktorý ich vydáva, a od dôveryhodnosti a vymáhateľnosti jeho záväzku zachovávať ich hodnotu v priebehu času. Súkromní emitenti okrem toho môžu používať osobné údaje na komerčné účely. Za kryptoaktíva nezodpovedá žiadny subjekt, takže prípadné nároky nie je možné vymáhať.
Bude digitálne euro postavené na technológii distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT) ako napr. blockchain?
Eurosystém experimentuje s rôznymi možnosťami a technológiami zavedenia digitálneho eura vrátane centralizovaných i decentralizovaných riešení ako napr. DLT. Zatiaľ však nebolo prijaté žiadne rozhodnutie.
Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?
Nie, digitálne euro by bolo len ďalším spôsobom, ako v Európe platiť eurom – našou jednotnou menou. Dalo by sa priamo meniť za bankovky. Digitálne euro by bolo odpoveďou na rastúci záujem občanov a podnikov o digitálne platby.
Budú mať spotrebitelia o digitálne euro záujem?
Digitálne euro by predstavovalo digitálny platobný prostriedok, ktorý by bol rovnako bezpečný, praktický a lacný, ako je v súčasnosti hotovosť. Jeho používanie pri bežných platbách by bolo bezplatné a dalo by sa používať kdekoľvek v rámci eurozóny. V čase, keď občania čoraz viac platia elektronicky a digitálny platobný trh neustále rastie, by bolo digitálne euro pre všetkých – domácnosti, malé podniky i veľké korporácie – dodatočnou možnosťou na realizáciu platieb v peniazoch centrálnej banky. Pre príjemcov platieb, napríklad obchodníkov a malé podniky, by bolo digitálne euro ďalším spôsobom prijímania platieb od zákazníkov. Digitálne euro by tiež mohlo ponúkať pokročilé funkcie ako napríklad automatizované platobné funkcie alebo používanie určitej formy digitálnej totožnosti.
Čo ak začne digitálnu menu vydávať niektorá centrálna banka mimo eurozóny skôr ako Eurosystém?
Možnosťou vydávania digitálnej meny centrálnej banky sa zaoberajú všetky významné centrálne banky. Nejde však o to, kto ju vydá ako prvý. Na úrovni G20 existuje zhoda o potrebe spolupráce, pokiaľ ide o medzinárodné používanie digitálnych mien centrálnych bánk. Dôležitejšie ako rýchlosť sú okrem toho dôkladnosť a bezpečnosť: potrebujeme systém, ktorý vyhovuje všetkým a je stabilný od úplného začiatku. Digitálne euro si na strane centrálnych bánk a zúčastnených sprostredkovateľov podliehajúcich dohľadu vyžaduje vybudovanie určitej infraštruktúry. V rámci analýzy vplyvu vydávania digitálnej meny na rôzne ekonomiky Eurosystém spolupracuje aj s inými centrálnymi bankami. Vzájomná spolupráca umožňuje výmenu podnetov a skúseností v prospech všetkých strán. Možnosť vydávania digitálneho eura zvažujeme vzhľadom na potreby občanov, pričom v záujme autonómie a suverenity plánujeme vychádzať z európskych platobných možností.
Aký je časový plán zavedenia digitálneho eura?
Pred prijatím rozhodnutia o zavedení digitálneho eura musíme rozhodnúť o jeho potenciálnej koncepcii a otestovať, či vyhovuje potrebám koncových používateľov. Pred zavedením digitálneho eura bude potrebné uskutočniť viacero krokov. Po testovaní, ktoré ECB vykonala spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, sme v júli 2021 spustili výskumnú fázu projektu digitálneho eura. Jej cieľom je určiť optimálnu koncepciu digitálneho eura a zabezpečiť, aby spĺňalo potreby používateľov. V tejto fáze budeme tiež analyzovať podmienky, za ktorých by finanční sprostredkovatelia mohli poskytovať priame služby klientom na základe digitálneho eura. Táto fáza bude uzavretá do októbra 2023. Rada guvernérov následne rozhodne o tom, či bude spustená ďalšia fáza, ktorá by bola zameraná na vývoj integrovaných služieb, ako aj testovanie a možné experimentovanie s digitálnym eurom naživo. Táto fáza by mohla trvať približne tri roky. Pre ECB je táto otázka prioritou, no jej riešenie si vyžaduje čas. Pred prijatím rozhodnutia o digitálnom eure musíme uskutočniť dôkladnú analýzu jeho dôsledkov.
Prečo navrhujete limit na vklady „prvej úrovne“ a aký nízky by mal byť úrok pri vkladoch „druhej úrovne“?
V súčasnosti vyhodnocujeme, ako by mohlo zavedenie digitálneho eura ohroziť finančnú stabilitu a transmisiu menovej politiky. Ak by bolo digitálne euro zavedené, bolo by len dodatočným platobným prostriedkom, nie investičným nástrojom. Eurosystém posudzuje možnosti koncepcie, ktoré by ľuďom zabránili držať veľký objem digitálnych eur ako formu bezrizikovej investície alebo presúvať prostriedky z bankových vkladov do digitálnych eur. Jednou z možností je stanovenie objemových limitov, ďalšou je stupňované úročenie.
V prípade úročenia by sa na zostatky v digitálnych eurách používané na bežné maloobchodné platby (t. j. vklady prvej úrovne) vzťahoval nulový alebo kladný úrok, takže by nikdy neboli menej výhodné ako v prípade hotovosti. Pri vkladoch „druhej úrovne“ by mal byť úrok o niečo nižší ako v prípade aktív, ktoré sa považujú za bezpečné, aby sa digitálne euro nestalo investičným nástrojom. Peniaze centrálnej banky sú totiž aktívom, v ktorom sa najlepšie spája bezpečnosť a stabilita. O stupňovanom úročení či objemovom limite sme zatiaľ nerozhodli, pričom v rámci prebiehajúcej analýzy môžeme zvážiť aj ďalšie možnosti.
Aké údaje plánujete pri platbách v digitálnych eurách spracovávať? Budete môcť sledovať platobné zvyklosti ľudí a informovať o nich štátne orgány a iné verejné inštitúcie?
Eurosystém nemá záujem zbierať platobné údaje jednotlivých používateľov, sledovať ich platobné zvyklosti ani tieto údaje poskytovať štátnym orgánom či iným verejným inštitúciám. Ľudia budú môcť digitálnymi eurami platiť bez toho, aby k ich údajom mali prístup tretie strany, s výnimkou údajov požadovaných na prevenciu nezákonných činností.
V záujme zachovania dôvernosti platieb by bola nevyhnutná ochrana rôznych druhov údajov: totožnosti používateľov, údajov o jednotlivých platbách (napr. o výške platieb) a metaúdajov súvisiacich s transakciami (napr. IP adries zariadení používaných pri transakcii). Na získanie prvotného prístupu k službám spojeným s digitálnym eurom sa používatelia pravdepodobne budú musieť najskôr identifikovať, no pri uskutočňovaní platieb bude možné zachovať rôzne stupne ochrany súkromia. Vysoká úroveň ochrany súkromia by sa dala podporiť aj inými spôsobmi. Totožnosť používateľov by napríklad mohla byť evidovaná oddelene od platobných údajov, pričom k týmto informáciám by mohli získať prístup len finančné spravodajské jednotky v rámci jasne vymedzeného právneho rámca s cieľom identifikovať odosielateľa a príjemcu platby v prípade podozrenia z páchania trestnej činnosti.
Aký je účel vývoja prototypov potenciálnych používateľských rozhraní, ktorým ste poverili externé firmy?
Vývoj prototypu slúži na získanie informácií v experimentálnom prostredí – takpovediac v laboratórnych podmienkach. Testujeme, do akej miery je možná bezproblémová integrácia „back-end“ funkcií Eurosystému (zúčtovacia infraštruktúra, ktorá na pozadí zaznamenáva prevody a zostatky v digitálnych eurách) s existujúcimi „front-end“ platobnými riešeniami, ktoré má verejnosť k dispozícii. Zameriavame sa na integráciu v piatich konkrétnych možnostiach používania: peer-to-peer platby online, peer-to-peer platby offline, platby na predajných miestach (napr. v obchodoch) iniciované platcom, platby na predajných miestach iniciované príjemcom a platby v elektronických obchodoch. Počas vývoja prototypov sa nebudú spracovávať skutočné platby (digitálne euro ešte nebolo vydané, takže ide len o simulácie). Účelom experimentov zároveň nie je vývoj prototypu ako základu eventuálneho produkčného systému.
Akým spôsobom ECB vybrala firmy zapojené do vývoja prototypov?
ECB v tejto súvislosti vydala verejnú výzvu na vyjadrenie záujmu. Prihlásilo sa 54 firiem, z ktorých bolo vybratých päť. Pri posudzovaní vhodnosti žiadateľov sa hodnotili štyri základné a 28 špecifických kritérií (vopred definovaných a zverejnených na internetovej stránke ECB) pre päť možností používania uvedených vyššie. Cieľom výberového procesu bolo určiť vzorovú skupinu firiem zastupujúcu všetky typy trhových aktérov (sprostredkovateľov, spracovateľov platieb a maloobchodníkov). Firmy sa na výberovom procese zúčastnili na vlastné náklady. Z úrovne záujmu o účasť na vývoji prototypov vyplýva, že súkromné spoločnosti považujú digitálne euro za dôležitú iniciatívu, na ktorej by sa radi podieľali (napr. z reputačných dôvodov), hoci i bez finančného zisku.
Budú výsledky vývoja prototypov zverejnené?
Požiadavka transparentnosti v záujme zaručenia rovnocenných podmienok bola uvedená už v počiatočnej výzve na vyjadrenie záujmu. ECB sa pritom rozhodla ísť nad rámec pravidiel EÚ platných v prípade zmlúv o vykonávaní činnosti bez odmeny a uplatňovať vyššiu než požadovanú úroveň transparentnosti. Žiadatelia boli informovaní, že všetky informácie budú zverejnené. Počas fázy vývoja v poslednom štvrťroku 2022 dodala ECB poskytovateľom „front-end“ prototypov podrobnejšie technické informácie (podľa potreby) a zosúladila s nimi predstavy o možnostiach integrácie (t. j. začlenenia „front-end“ a „back-end“ komponentov do rozhrania na účely vývoja prototypov). Výsledky vývoja prototypov spolu s technickými informáciami, o ktoré sa výsledky opierajú, budú zverejnené v druhom štvrťroku 2023.
Ako ECB zabezpečí ochranu používateľských údajov?
Počas vývoja prototypov budú prebiehať výlučne simulované transakcie. Nebudú sa používať žiadne individuálne ani agregované údaje o skutočných platbách a takéto údaje ani nebudú poskytnuté poskytovateľom „front-end“ prototypov či účastníkom experimentov a testov. Všetky údaje potrebné na účely experimentovania budú vygenerované výlučne na tento účel. ECB má v úmysle za každých okolností dodržiavať tie najprísnejšie štandardy ochrany údajov.
Prečo práve schéma digitálneho eura?
V nadväznosti na rozhodnutie Rady guvernérov ECB o spustení výskumnej fázy projektu digitálneho eura Eurosystém analyzoval rôzne možnosti distribúcie digitálneho eura. Schéma digitálneho eura[1] sa považuje za najlepší spôsob, ako dosiahnuť ciele digitálneho eura a využiť pritom silné stránky verejného a súkromného sektora. Schéma digitálneho eura stanoví jednotné pravidlá a postupy distribúcie digitálneho eura dohliadanými sprostredkovateľmi, čím zabezpečí rovnaký prístup a funkčnosť pre používateľov v celej eurozóne. Zároveň súkromnému sektoru dáva priestor na inovácie a ponuku služieb s pridanou hodnotou popri základných službách digitálneho eura.
Ako bude prebiehať vývoj súboru pravidiel schémy digitálneho eura?
S cieľom podporiť zostavovanie súboru pravidiel schémy, získať podnety zo strany trhu a oboznámiť sa s pohľadom odvetvia, spotrebiteľov a obchodníkov Eurosystém zriadil skupinu pre vývoj súboru pravidiel schémy digitálneho eura (Rulebook Development Group – RDG), ktorú tvoria zamestnanci Eurosystému a zástupcovia trhu s relevantnými skúsenosťami. Skupina RDG vychádza z koncepčných možností programu digitálneho eura schválených Radou guvernérov. Zodpovedá sa predsedovi skupiny, ktorý zasa podlieha priamo manažérovi programu digitálneho eura. Zástupcov trhu vymenovali príslušné európske združenia zainteresovaných strán, ktoré zastupujú kľúčových aktérov na európskom trhu retailových platieb, ako napríklad:
- na strane ponuky: poskytovateľov platobných služieb, bankovú komunitu, platobné inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí,
- na strane dopytu: spotrebiteľov, maloobchodníkov s fyzickou predajňou, internetových maloobchodníkov, podniky/korporácie a malé a stredné podniky.
Uchádzačov vybral tím digitálneho eura na základe ich skúseností v oblasti retailových platieb a zručností potrebných na plnenie tejto úlohy. Vybraní uchádzači sa stali členmi skupiny RDG schémy digitálneho eura, pričom zastupujú svoje združenia zainteresovaných strán. Skupina RDG schémy digitálneho eura plánuje zasadať raz za mesiac. Členovia budú poverení revíziou a pripomienkovaním navrhovaných sekcií súboru pravidiel vypracovaných sekretariátom skupiny RDG.
Popri skupine RDG bude na účely vývoja súboru pravidiel zriadených aj viacero pracovných skupín. Budú sa zameriavať na konkrétne sekcie digitálneho súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú špecifické odborné znalosti. Presný rozsah, zloženie a postup práce jednotlivých skupín sa budú posudzovať individuálne. Podobne ako v prípade skupiny RDG budú do pracovných skupín poverených vývojom súboru pravidiel zvyčajne zapojení zástupcovia Eurosystému a európskeho odvetvia retailových platieb, ktorých úlohou bude revidovať a pripomienkovať návrhy materiálov vypracované sekretariátom skupiny RDG. Návrhy sekcií súboru pravidiel vypracované v rámci jednotlivých pracovných skupín budú nakoniec vždy predložené na revíziu skupine RDG.
Aký bude záber súboru pravidiel schémy digitálneho eura?
Schéma digitálneho eura stanoví jednotné pravidlá a postupy, ktoré sú dohliadaní sprostredkovatelia povinní dodržiavať pri distribúcii digitálneho eura. Tieto pravidlá a postupy sa budú vzťahovať najmä na:
- funkčný a prevádzkový model schémy digitálneho eura (napr. toky medzi koncovými bodmi, základné požiadavky na dohliadaných sprostredkovateľov, minimálne normy funkčnosti a jednoduchosti používania atď.),
- model účasti v schéme digitálneho eura (napr. kritériá akceptovateľnosti v schéme, povinnosti účastníkov atď.),
- technické požiadavky schémy (napr. IT infraštruktúra, implementácia aplikačného programovacieho rozhrania, technické normy atď.),
- požiadavky na riadenie rizík,
- pravidlá riadenia schémy digitálneho eura (napr. správa schémy, procesy riadenia zmien atď.).
Ako sa do vývoja súboru pravidiel môžu zapojiť občania Európy?
Eurosystém bude externé podnety k vývoju súboru pravidiel zbierať prostredníctvom skupiny RDG, ako aj prostredníctvom príslušných pracovných skupín poverených vypracovaním konkrétnych sekcií súboru pravidiel. Členmi skupiny RDG sú predstavitelia európskych združení zainteresovaných strán, ktorí zastupujú ich príslušné záujmy. Je ich zodpovednosťou zabezpečiť pri jednotlivých otázkach zosúladenie hľadísk zainteresovaných strán, aby bolo možné prijať všeobecne akceptované riešenie.
O zložení pracovných skupín poverených vývojom súboru pravidiel sa bude – v závislosti od zamerania každej pracovnej skupiny – rozhodovať individuálne. Členmi budú zvyčajne zástupcovia príslušných zainteresovaných strán, ako sú európski spotrebitelia a obchodníci, ako aj dohliadaní sprostredkovatelia. Postup podávania žiadostí o účasť v jednotlivých pracovných skupinách bude v príslušnom čase zverejnený na internetovej stránke ECB.