České dráhy poslali ostrý list slovenským železniciam, v ktorom požadujú okamžitú nápravu železničnej infraštruktúry na Slovensku. Jeden zo slovenských dopravných expertov, Martin Pekár z Progresívneho Slovenska tvrdí, že ak urýchlene nezareagujeme, budú podobné sťažnosti prichádzať aj z iných strán.
Čo hovoríte na ostrý list Českých dráh adresovaný ŽSR, v ktorom požadujú okamžitú nápravu havarijného stavu železničnej infraštruktúre na území Slovenska?
Jazyk, akým to napísali bol jasný a zreteľný. Dnes našu železničnú infraštruktúru najväčší európsky dopravcovia obchádzajú. Prečo? Lebo sú si vedomí, v akom je stave. To znamená, že pokiaľ okamžite nezareagujeme a nezačneme riešiť, tak ten list Českých dráh nebude výnimkou a môžeme očakávať, že prichádzať budú aj z iných strán. Alebo nám rovno budú odchádzať príležitosti.
Pohár trpezlivosti českého dopravcu pretiekol po vykoľajení súpravy Pendolino v Žiline. Našťastie pri nízkej rýchlosti, takže sa nikomu nič vážne nestalo. K incidentu došlo kvôli výhybke, ktorá bola 15 rokov po životnosti. To je škandalózne veľa. Teraz je už jasné, že nešlo len o jednorazovú chybu či zlyhanie, ale o výsledok dlhodobej nedbanlivosti. Je to ukážka žalostného stavu, v akom sa nachádzajú železnice na Slovensku. Nedá sa urobiť viac, pokiaľ nie sú železnice a ministerstvo správne riadené a pokiaľ investície nie sú správne prerozdelené.
Aby Slovensko neostalo bielym miestom na dopravnej mapy Európy a neobchádzali nás európsky dopravcovia, musíme zlepšiť našu železničnú dopravu. A to dosiahneme v prvom rade cez kvalitnú infraštruktúru. A do nej je potrebné investovať, pričom peniaze treba správne prerozdeliť.
Železničiari aj ministerstvo tieto výhrady uznávajú. Keď je jasné, že treba tie peniaze vyčleniť, prečo sa k tomuto kroku nepristúpilo už skôr? Prečo to riešenie odsúvali?
Tu sa bavíme o politickej vôli a to je téma, ktorá ide ku konkrétnym zodpovedným nominantom ako je pán Doležal. Ja to môžem len zhodnotiť. Nebola vôľa počúvať odbornú verejnosť a ľudí priamo zo železnice, kde vzniká problém. Upozorňujú na to už niekoľko rokov. Jednoducho sa neinvestovalo, kde sa malo a ako sa malo.
Častokrát počúvam, že železničiari vlastne nevedia čo chcú, nemajú jasné projekty a tým pádom financovanie nie sú schopní čerpať. Ale to nie je problém železničiarov, ktorí na železniciach pracujú. Oni vedia čo treba robiť, ale problém je celej tej nadstavby generálneho riaditeľstva železníc, investičného oddelenia a ľudí na ministerstve, ktorí musia počúvať, naplánovať, naprojektovať a nastaviť čerpanie zdrojov, ktoré majú k dispozícii. Lebo Slovensko ich naozaj má. Ide o plán obnovy, európske zdroje, čiže čerpať peniaze je možné. Ale železnice ich dlhé roky nečerpali správne.
Je kritických miest, ako to s vykoľajeným Pendolinom v Žiline, na slovenskej železnici viac? Najhorší úsek je vraj medzi Bratislavou a Štúrovom a potom trať Čadca -Žilina-Košice.
My presne vieme, ktoré trate sú problémové. Železničiari dobre vedia, ktoré úseky trate treba inovovať a modernizovať. Máme úseky na dobrej úrovni, treba to povedať nahlas. Máme úseky, ktoré sú zrýchlené na adekvátnu rýchlosť, sú zmodernizované, elektrifikované. Ale máme aj úseky ako je južná trasa, ktorá je doslova a do písmena v havarijnom stave. Zrazu keď sme pred koncom volebného obdobia, všetci zmenili rétoriku, všetci hovoria o tom ako treba viacej peňazí do železníc a ako je treba odbúravať odloženú údržbu. Ja som počas troch rokov ich pôsobenia od nich nič podobné nepočul.
Čo hovoríte na list prezidentke zo strany odborárov v reakcii na list ČD, kde ju vyzývajú k stretnutiu. Myslíte si, že stretnutie s prezidentkou by mohlo priniesť reálne riešenie, alebo ide skôr morálny apel?
Je to volanie o pomoc, odborári nevedia komu viac majú adresovať konkrétne požiadavky, ako zabezpečiť kvalitnú dopravu. Ponímam to ako vyvolať tlak na zodpovedných konať. Teraz treba dať význam železniciam.
