Maroš Žilinka generálny prokurátor odmietol vyjadrenia prezidenta PZ Hamrana ako neodborné a zavádzajúce

I. Zdôrazňujem, že v trestnej veci „vyšetrovateľov NAKA“ som OSOBNE NEKONAL a NEVYDAL som žiadne rozhodnutie a to ani prezidentom PZ spomínané rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania.

II. Aj keď v konečnom dôsledku uznesenie podľa § 363 Trestného poriadku podpisuje generálny prokurátor alebo prokurátor poverený konaním v jeho mene, v žiadnom prípade sa nejedná o „rozhodnutie jedného muža“. Také označenie je ZAVÁDZAJÚCE a nezodpovedá postupu pri vybavovaní mimoriadnych opravných prostriedkov upravenému v príkaze generálneho prokurátora SR.

III. Musím sa veľmi DÔRAZNE OHRADIŤ voči slovám prezidenta PZ, spôsobilým navodiť u občanov domnienku o mojom rozhodovaní ako generálneho prokurátora „pod tlakom, z dôvodu vydierania, či z korupčných dôvodov“. Takúto NEHANEBNOSŤ si VYPROSUJEM. Zároveň úprimne prajem všetkým verejným činiteľom takú mieru slobody pri rozhodovaní, akou osobne disponujem.

IV. Za každým rozhodnutím, ktoré som OSOBNE VYDAL, si plne stojím a vždy obsahovalo také odôvodnenie, ktoré poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne významné otázky.

V. Ak prezident PZ kriticky poukazoval na „chýbajúci opravný prostriedok proti uzneseniu generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku“, DÁVAM mu DO POZORNOSTI bod 171. nálezu Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270. Citujem: „Ak by zákonodarca právnou úpravou mimoriadneho opravného prostriedku pripustil preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania ďalším opravným prostriedkom, došlo by k iterácii či reťazeniu opravných prostriedkov, čím by nebolo možné ad absurdum nikdy dosiahnuť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodnutí, a tým by bola hrubo porušená právna istota, ktorej ochranu napokon svojim návrhom sledujú aj navrhovatelia. Právna úprava trestného konania preto nepripúšťa preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania, a to nielen v § 363 ods. 3 Trestného poriadku, ale ani v § 392 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.“

VI. Už len poznámka k prezidentom PZ prezentovaným limitom rozhodovania podľa § 363 Trestného poriadku pred vznesením obvinenia, vymedzeným Ústavným súdom SR. V odôvodnení nálezu vyslovený právny záver je odlišný od, zdôrazňujem, dlhoročnej a konzistentnej rozhodovacej činnosti generálnych prokurátorov (od roku 2008), platí do budúcna a v rozhodovacej činnosti samozrejme bude táto interpretácia oprávnenia plne rešpektovaná.