Rozhovor s Mariánom Ďurišom z hnutia Republika sa zameriava na otázky migračnej vlny a ochrany hraníc. Ďuriš zdôrazňuje potrebu zmeny zákona týkajúceho sa vydávania potvrdení pre štátnych príslušníkov tretích krajín a navrhuje námatkové kontroly, mobilné hliadky a moderné techniky na zvýšenie účinnosti kontroly na hraniciach. Zároveň zdôrazňuje potrebu zohľadniť záujmy slovenských občanov a posilniť spoluprácu na európskej a regionálnej úrovni. Ďuriš taktiež vyzýva k zmenám v európskych inštitúciách, aby boli schopné riešiť migračné výzvy efektívne a spravodlivo.
Myslíte si, že by mali byť celé hranice uzavreté na základe súčasnej migračnej vlny? Ak áno, prečo a ak nie, aké opatrenia by ste navrhovali na riadenie migračnej situácie?
Migračná vlna je problém, ktorý dolieha na Európu a dnes aj na nás, čo je spôsobené tromi faktormi. Po prvé, zlé rozhodnutia vlád. Po druhé, neschopnosť európskych inštitúcií navrhnúť dobrý rámec, ktorý by masovú nelegálnu migráciu riešil. A po tretie, nadpráca slovenských predstaviteľov v zmysle, že robia aj to, čo nikto od nich nežiada. Narážam na paragraf 61a, podľa ktorého sa dnes štátnym príslušníkom tretích krajín vydávajú potvrdenia o možnosti zotrvať na území SR. Tento zákon treba zmeniť. Ak ide o ochranu hraníc, o hermetickom uzavretí nikto nehovorí. Hovoríme o námatkových kontrolách, mobilných hliadkach, moderných a flexibilných technikách, ktoré migrantom nedovolia prejsť. Ak sa niekto vyhovára na nedostatočné kapacity, financie a že to je náročné, tak to nie je pravda. Veľkú časť južnej hranice tvoria prírodné prekážky. Navyše, keď dokázali zatvárať nielen hranice, ale aj každý okres počas tzv. pandemickej situácie, tak by to zvládli aj dnes. Stačí len chcieť. A naši občania by sa cítili bezpečnejšie.
Kontroly na hraniciach sú sprevádzané kritikou. Ako by ste zabezpečili, aby kontroly na hraniciach boli účinné a zároveň dodržiavali základné hodnoty a ľudské práva?
Všetky riešenia musia mať základ v záujme slovenských občanov, a to na viacerých úrovniach. Prvá úroveň je národná, teda suverénne politické rozhodnutia a v prípade vlny ilegálnych migrantov ochrana hraníc, zabezpečenie kritických oblastí, mobilné hliadky, kontrola vytypovaných vozidiel a komunikácia s partnermi. Druhá úroveň je európska. Riešením nie sú povinné kvóty. A Nový migračný pakt? Sú to len kvóty so zmenenou terminológiou. Tretia úroveň je regionálna, teda stredoeurópska spolupráca pri ochrane hraníc, vrátane balkánskeho smeru, odkiaľ prichádzajú. Ďalšia inšpirácia je v Spojenom kráľovstve a Dánsku pri dohodách s tretími krajinami o externalizácii utečeneckých a azylových táborov. Riešení je neúrekom a sú účinné. Zároveň právo našich občanov na bezpečnosť by bolo zachované, ako aj nevyhnutnosť chrániť územie pred nelegálnym konaním cudzích štátnych príslušníkov. Opakujem, všetky riešenia musia mať základ v záujme slovenských občanov.
Aký je Váš názor na spoluprácu medzi krajinami a medzinárodnými organizáciami pri riadení migračných tokov? Ako by ste posilnili takúto spoluprácu na globálnej úrovni?
V prvom rade, migračné toky boli spustené ako americkými vojnami, tak pozývaním migrantov do Európy mimovládkami a ich politickými favoritmi. Vlny migrantov teda prichádzajú, a preto by európske štáty mali zaujať suverénnejší postoj v každom zmysle. Nepodporovať americké vojny a nájsť riešenie, aby sem migranti nechodili a neprenikli. Medzinárodné organizácie v týchto oblastiach absolútne zlyhávajú, či už smerom k zamedzeniu vojnám alebo riešeniu situácie. Možnosti sú opísané vyššie a prispôsobené dnešnej realite.
Existuje veľa diskusií o tom, ako politicky riadiť migračné otázky. Aké je Vaše stanovisko k tomu, ako by sa politici mali priblížiť k riešeniu migračných výziev, aby boli spravodlivé a efektívne?
Naše návrhy sú jasné a dlhodobo známe. Zhodujeme sa v nich s väčšinou vlasteneckých a konzervatívnych strán naprieč celou Európou, ktoré s nami intenzívne komunikujú. Za posledných desať rokov nedokázali byrokrati EÚ vytvoriť jediný rozumný dokument, ktorý by problematiku riešil. Preto jediným spôsobom bude vymeniť personál na pôde európskych inštitúcií. Ako vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak cez národné voľby, ktoré vygenerujú vlasteneckých lídrov, ministrov a nových komisárov. Vtedy by mohlo dôjsť k zhode o silnej ochrane Schengenského priestoru a silnom Frontexe. K zhode o oveľa efektívnejších a spravodlivejších riešeniach, ktoré by prospeli nielen Slovensku, ale celej Európe.
