Globálne otepľovanie už si vyberá svoju daň. Toto môžeme očakávať.
To, že letá sú čím ďalej tým viac horúčejšie sme si už hádam všetci všimli, no globálne oteplovanie si svoju daň pomaly ale isto začína vyberať aj v chladných mesiacoch. Napriek tomu, že na niektorých oblastiach Slovenska sme mali zasnežené Vianoce, február až tak zhovievavý nebol. Na niektorých miestach boli tento týždeň namerané rekordné teploty.
Denné teploty dosahovali na juhu Slovenska až okolo 15 °C, no najvyššia teplota sa vyšplhala v Hurbanove, a to na 17,8 °C. Za zmienku však rozhodne stojí aj košické letisko, kde meterológovia namerali 15,3, čo je presne o 2 stupňe viac ako bolo v prvej polovici februára zaznamenané minimálne od roku 1951. Okrem tepla nás však počas týždňa potrápil aj silný vietor. Podobné počasi má pretrvať aj počas víkendu až do pondelka budúceho týždňa, informuje SHMÚ.
Klimatológ Pavol Faško informuje, že posledné dni je teplota vyššia o zhruba desať stupňov oproti bežnému priemeru, môžu za to dlhodobé trendy. “Vývoj je zaujímavý v tom zmysle, že registrujeme určitú zmenu ročného režimu. V zime sa pomerne rýchlo striedajú nadnormálne teplé dni s chladnými obdobiami, keď sú mrazy. Oteplenia počas zimy, ktoré zažívame v posledných rokoch, trvajú príliš dlho,“ vyjadril sa Faško pre Tvnoviny.
Prognóza nevyzerá ružovo
Je sice pravda, že aj v minulosti sa počas zimných mesiacov objavilo oteplenie, no rozhodne netrvalo tak dlho ako je tomu za poslednýh pár rokov. Príčinu vidí vo veľkej diverzite klimatov v Európe. „Na začiatku tohto roka v oblasti severnej Škandinávie a na severe Ruska miestami teploty klesli pod – 40 °C a naopak, v juhozápadnej Európe v Španielsku sa teplota blížila k 30 stupňom. V strednej Európe to potom spôsobuje výrazné striedanie teplôt. To je nová skúsenosť, ktorú tu teraz máme,“ ozrejmil Faško v rozhovore.
Ako uvádza Ministerstvo vnútra, podľa úzmenej štúdie Slovenska o zmene klímy, môžeme vďaka globálnemu oteplovaniu zaznamenať nárast teploty vzduchu do roku 2075 až o 2 alebo 4°C. Na takéto zmeny nie je naša krajina bohužiaľ pripravená a v praxi to bude znamenať, že teploty negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo a biologické výrobky, rybárstvo, lesníctvo a celkovú biodiverzitu Slovenska.
