V sobotu v Nemecku totálne skončilo jadro. Elektromobily už budú fungovať na uhlie. Nemecko chcelo jadrové elektrárne zatvoriť v priebehu roka 2022, došlo však k vojne na Ukrajine. Stalo sa tak až 15. apríla 2023, zatvorili jadrové zariadenia Emsland v Dolnom Sasku, Isar 2 v Bavorsku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku. Obavy z dopadov možnej energetickej krízy sa zrejme rozplynuli. Bude to mať dosah na Slovensko? Prečo Nemci majú stracj z jadrovej energie? Čítajte ďalej. Dozviete sa zaujímavé informácie.
Zaujímavým faktom v súvislosti s blokom Neckarwestheim 2 je, že do komerčnej prevádzky vstúpil iba v apríli 1989. Rozobratie tohto bloky by mohlo trvať aj pätnásť rokov.
Jadrová energia pritom v Nemecku figurovala 60 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi tvoril tento druh energie takmer 30 percent z energetického produktu krajiny, v roku 2020 to bolo už len 11,4 percenta.
Nemecko si však stanovilo cieľ, ktorý má dve tváre. Plánovali bezuhlíkovú energetiku a súčasné ukončenie jadrovej energie do konca roku 2022. Nemecko má podľa zahraničných zdrojov odpor k jadrovej elektrine zakorenený už vo svojej histórii. k jadru dlhú históriu a v nemeckej spoločnosti je hlboko zakorenený.
Hlboko zakorenený strach
Nemecko zaujíma razantný protijadrový postoj, ktorý neprináša možnosti pokroku v technológii. Vedci v Amerike, Rusku a v Číne veria, že je možné prevádzkovať jadrovú elektráreň na jadrovom odpade. To by mohlo vyriešiť problém s uskladňovaním použitého paliva, čo je jeden z hlavných argumentov proti jadru. Aj tieto, takzvané, rýchle množivé reaktory majú určite svoje riziká. Boli by však lepšou alternatívou k uhoľným a plynovým elektrárňam.
Helena Truchlá z Aktualne.cz informovala, že huby v lesoch južného Nemecka síce vyzerajú rovnako ako huby v iných krajinách, no po havárii v Černobyle sú stopovo rádioaktívne. Nemecké médiá varujú o kontaminácii aj takmer po 40 rokoch od havárie.
Po havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011, kancelárka, Angela Merkelová, nariadila „Atomausstieg“, definitívne opustenie jadrovej energie. „Pokiaľ je v ľudských silách súdiť, zostatkové riziko jadrovej energie sa dá prijať, len ak je človek presvedčený, že sa neobjaví,“ uviedla svojho času Merkelová. Je totiž Fyzik, prestala dôverovať bezpečnosti jadrovej energie, neverila, že jadrová havária nemôže nastať.
Keď sa Annaleny Baerbockovej, spolupredsedníčky rozhodujúcej strany, spýtali v štátnej televízii, či by Nemecko malo dlhšie ostať pri jadrovej energii, aby bolo možné rýchlejšie odstaviť uhoľné elektrárne, absolútne odmietla. „V tomto štáte nikto nechce, aby bol jadrový odpad zakopaný v susedovej záhrade,“ povedala.
Jadrová energia je okrem toho v Nemecku odjakživa prepojovaná s vojnou. Hirošima, Nagasaki, vlastný nemecký výskum počas svetovej vojny, obyvatelia sa boja jadrovej hrozby už celé desaťročia.
Majú náhradu
Nemci už majú zrejme náhradu, aspoň si to myslia. Odštartovali uhoľné elektrárne, keďže Nemecko malo svoje hospodárstvo postavené na lacnom ruskom plyne, rekordná cena plynu počas letných mesiacov ho prinútila namiesto plynových elektrární naštartovať tie uhoľné. Plyn bol zrazu drahý.
To sa však prejavilo aj v znečistení. Nemecko sa minulý rok stalo najväčším znečisťovateľom. Má najvyššie celkové emisie v energetickom sektore zo všetkých členských krajín. Ukazujú to dáta z analýzy organizácie Ember, ktorá každoročne v súhrne poskytuje dáta o energetike v EÚ.
Bude to mať dopad aj na Slovensko?
Tomáš Bakoš z Pravda.sk oslovil analytikov, ktorí predpokladajú, že tento krok nebude mať výrazný vplyv na ceny elektriny. „Ešte pred Veľkou nocou sme sa mohli tešiť z poklesu cien kontraktov na rok 2024, ale za posledné dva dni došlo k miernemu nárastu. Nejde zatiaľ o žiadnu paniku, keďže v prevádzke boli len tri reaktory, ktoré z celoeurópskeho hľadiska nehrajú až takú významnú rolu,“ povedal pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.
Podľa jeho slov, koniec jadrovej energie v Nemecku nebude výrazne vplývať na Slovensko. „Energetický trh je prepojený a v prípade masívnych výpadkov pociťuje dopady celá Európa. Nemecko má napriek všetkému vyšší export elektrickej energie ako import,“ povedal pre Pravdu.
Pre Pravdu sa vyjadril aj Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord. „Jadrové elektrárne patria medzi stabilné zdroje elektrickej energie, ktoré dokážu produkovať cez deň,v noci, v lete či v zime. Nemecko síce masívne investuje do veterných a solárných elektrární, ale tie sú menej stabilné,“ povedal Pravde s tým, že Európa má kapacitu nahradiť nemecké jadrové elektrárne, ale za vyššiu predajnú cenu a s menšou stabilitou dodávok.
Tri nemecké reaktory predstavujú len 0,00015 percenta celoeurópskej výroby elektriny.
