Denisa Saková: Kvóty nič neriešia, treba riešiť dôsledky

Denisa Saková je slovenská politička, poslankyňa NRSR za stranu Hlas SD, bývalá štátna tajomníčka na ministerstve vnútra SR a ministerka vnútra SR počas vlády Petra Pellegriniho. Saková sa Exkluzívne vyjadrila redakcii Vysoká hra na tému migračných kvót a migrantov. „Jednou z aktuálnych tém v oblasti bezpečnosti je problematika nelegálnej migrácie“. Podľa Denisy Sakovej má byť bezpečnosť najvyššou prioritou vlády. Ďalšou prioritou v oblasti bezpečnosti  je zabezpečenie personálnej stabilizácie Policajného zboru a zvýšenie dôvery v Policajný zbor.

Mala by byť v súčasnej situácii obrana jednou z priorít budúcej vlády? 

Obrana a bezpečnosť Slovenska, či iných krajín EÚ, NATO a ich občanov sú najdôležitejšie úlohy nás – politikov. Ak sa ľudia necítia vo vlastnej krajine bezpečne alebo sa nevedia brániť, ovplyvňuje to celú spoločnosť a jej fungovanie. Obrana a bezpečnosť musia byť najvyššou prioritou každej vlády a v dnešných časoch to platí dvojnásobne. Celý život pôsobím v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, neskôr som nastúpila do funkcie štátnej tajomníčky a ministerky. Počas pôsobenia na Ministerstve vnútra sme čelili viacerým výzvam – či už to bolo zabezpečenie Schengenského priestoru, medzinárodná spolupráca v oblasti terorizmu, utečenecké vlny, dnes je to vojna v našom susedstve. Bezpečnosť štátu a jeho obrana by mala byť najdôležitejšou úlohou novej vlády, pretože Slovensko a Európa môžu fungovať a napredovať iba v prípade, že sa budú cítiť všetci občania bezpečne.

Aké sú podľa Vás priority v oblasti vnútra a bezpečnosti? 

Jednou z aktuálnych tém v oblasti bezpečnosti je problematika nelegálnej migrácie. Tá narástla len za minulý rok o 136 % v EÚ a o neuveriteľných 500 % sa zvýšila ilegálna migrácia na Slovensku za obdobie január – apríl 2023. V porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku zaznamenávame alarmujúce čísla, ktoré sa majú tendenciu naďalej sa zvyšovať. Rada by som však podotkla, že nárast krivky ilegálnej migrácie je predvídateľný, pretože vychádza z analýz rizík, štatistík EÚ, a značný vplyv na zvyšujúce koeficienty majú aj neustále pribúdajúce konflikty v Afrike. Z môjho pohľadu sa vláda na tento nárast mohla a najmä mala pripraviť vopred, na čo som už v minulosti viackrát upozorňovala. Je potrebné prijať razantné opatrenia s cieľom zmierniť migračný tlak a vyslať jasný signál, že Slovensko nie je migračným koridorom.

Ďalšou prioritou v oblasti bezpečnosti  je zabezpečenie personálnej stabilizácie Policajného zboru a zvýšenie dôvery v Policajný zbor. Enormným podstavom má dnes policajný zbor problém vykonávať výkon svojich činností hlavne na základných útvaroch. Aby sme vedeli zabezpečiť efektívny výkon policajných zložiek, potrebujeme vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre príslušníkov policajného zboru, skvalitniť oblasť vzdelávania, jasne definovať pravidlá kariérneho rastu, optimalizovať organizačnú štruktúru a v neposlednom rade zatraktívniť prácu v policajnom zbore.

Ako strana odmietate kvóty a migrantov, apelujete na riešenie v krajinách pôvodu nerozdelovať migrantov do krajín, ktoré pre nich nie sú prioritou. Ako chcete realizovať proces navrátenia migrantov do pôvodných krajín? Myslíte si, že to môže byť efektívne? 

Nekontrolovaná migrácia predstavuje hrozbu pre súdržnosť a vnútornú stabilitu EÚ, preto budeme podporovať spoločné európske riešenia pre jej prevenciu. V prvom rade je potrebné zamerať sa na riešenie príčin migrácie v krajinách jej pôvodu s cieľom zvýšiť mieru návratov nelegálnych migrantov, nie na vzájomné obviňovanie sa medzi členskými štátmi EÚ.

V súlade s dlhodobou politikou Slovenska v oblasti azylovej politiky HLAS odmieta povinné kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské krajiny EÚ. Sme za zachovanie princípu dobrovoľnosti pri solidárnych opatreniach, pričom forma solidarity musí zostať na rozhodnutí Slovenska (členského štátu).

Je potrebné, aby Slovensko vyjadrilo jasné a nemenné stanovisko SR k debate o Migračnom pakte. Doteraz existoval široký politický konsenzus, že Slovensko odmietalo povinné migračné kvóty, ktoré chcela presadiť EK ako reakciu na masívnu migračnú krízu v roku 2015. Vďaka štátom V4 (vrátane Slovenska) sa tento návrh podarilo zablokovať a nateraz boli  povinné kvóty nepriechodné. Alarmujúco však vyznievajú nové snahy o zavedenie povinných kvót a flexibilnej solidarity tzv. vykúpenia sa v sume cca 20 000 eur za neprijatie migranta a podobné návrhy a rovnaký rozruch spôsobili aj vyjadrenia ministra Šimka k tejto problematike. Chápeme potrebu pomôcť krajinám pri zvládaní migračného tlaku, je však neprijateľné hovoriť o povinných kvótach a takisto o finančných príspevkoch v prípade odmietnutia povinných kvót. Slovensko predsa už v minulosti prejavilo veľkú mieru solidarity, keď pomáhalo v roku 2015 Rakúsku pri zvládaní migračnej krízy a to poskytnutím kapacít na dočasné ubytovanie žiadateľov o azyl v Rakúsku a takisto aj teraz, pri vypuknutí vojny na Ukrajine, kedy sme akceptovali každého utečenca z Ukrajiny, ktorý o to požiadal.

Aké opatrenia by ste preferovala v rámci ochrany hraníc pri vstupe nelegálnych migrantov na územie Slovenska?

V prvom rade je potrebné začať dôsledne vykonávať opatrenia na odradenie migrácie tzn. vyslať negatívny signál prevádzačom, že Slovensko nie je migračným koridorom.

Z môjho pohľadu je nutné:

1. Okamžite uplatňovať zaistenie cudzincov na neoprávnenom pobyte aj žiadateľov o azyl.

Samozrejme tak ako som už spomínala, je potrebné podporovať spoločné európske návrhy ako napr. posilnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ, zamerať sa na riešenia príčin migrácie v krajinách jej pôvodu a zásadné zvýšenie miery návratov nelegálnych migrantov.

Od zimy do jary bola v rámci ochrany hraníc súčinnosť českej cudzineckej polície a českej colnej správy. Boli to opatrenia v rámci ochrany  česko-slovenských hraníc pred vstupom nelegálnych migrantom efektívna? Myslíte si, že by sa mali opäť zaviesť? 

Každá kooperácia a súčinnosť medzi štátmi je prínosom, či už hovoríme o susedskej alebo na úrovni V4. Žijeme v spoločnom európskom priestore, kde sa v rámci Schengenuzrušili hranice. Otázka bezpečnosti už nie je zodpovednosťou jedného členského štátu, ale týka sa nás všetkých.

 Ako by sa podľa Vás mala riešiť téma energetickej a potravinovej krízy? J

K téme energetickej a potravinovej krízy sme predložili viacero riešení. V období enormného nárastu energií ako aj potravín, musí štát pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ale aj podnikom, aby nemuseli kvôli vysokým cenám energií zastavovať výrobu a prepúšťať zamestnancov. Silný štát dokáže regulovať politiku pomoci prostredníctvom vlastníctva v energetických podnikoch. Z tohto dôvodu sme deklarovali, že je potrebné vrátiť kontrolu nad strategickými energetickými spoločnosťami do rúk štátu. V oblasti nárastu cien sme takisto ako rýchlu a účinnú pomoc obyvateľom navrhli napríklad znížiť DPH na základné potraviny z 10 % na 5%, uplatniť 0 % DPH na predaj potravín z dvora alebo zaviesť maržu pri potravinách do výšky max.  40%.

Je podľa Vás ohrozená severenita Slovenska kôli vojne na Ukrajine? Je podľa Vášho názoru v prípade ruskej agresie možné spoliehať sa na NATO? 

Ako politička si želám, aby sa zjednotilo úsilie a vyvinula diplomatická aktivita o čo najskoršie začatie mierových rokovaní. A pevne verím, že dovtedy konflikt na Ukrajine zostane Rusko-ukrajinským konfliktom a suverenita žiadneho iného štátu nebude ohrozená.