Člen Odborovej asociácie výpravcov a dispečerov Matej Ferencei, okomentoval situáciu na Slovenských železniciach. Podľa neho situácia potrebuje systém. Nie sú peniaze na údržbu. Stav železníc podľa neho riešili už pred rokom, upozorňovali na ich stav, no podľa jeho slov, to nikto neriešil. České dráhy zaslali list Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR), následne sa spojila Odborová asociácia výpravcov a dispečerov a Federácia strojvodcov Slovenska a napísali list pani prezidentke Zuzane Čaputovej.
Čo bolo v liste?
Popísali sme stav v akom sa Železnice Slovenskej republiky nachádzajú. ŽSR už roky upozorňujeme na stav železničnej infraštruktúry a nikto s tým nič nerobí, zostalo to len pri holom konštatovaní, nie sú finančné zdroje. Odborová asociácia výpravcov a dispečerov, federácia strojvodcov, AROS, štátny železničný dopravca, štátny dopravca CARGO, celá železničná odborná verejnosť upozorňujú nato dlhodobo, že stav železničnej infraštruktúry sa z roka na rok zhoršuje.
Prečo sú nespokojné České dráhy?
Českým dráham došla trpezlivosť, ohľadom vykoľajenia Pendolina v Žiline, je to vykoľajenie z dôvodu výhybky, ktorá bola 15 rokov po dobe životnosti, ona tam už dávno nemala byť. České dráhy posielajú na slovenské územie svoje najlepšie súpravy. Pendolino je pre Česko TOP. A nebudú predsa posielať najlepšie stroje na slovenské územie, keď sa im vrátia rozbité.
Došla im trpezlivosť a my sme nato reagovali ihneď, ten list bol zverejnený na internetovom portáli Zdopravy.cz. Považovali sme za povinnosť oznámiť to hlave štátu. Pani prezidentka veľmi promptne zareagovala, za čo jej ďakujeme. Ustanovila svoj tím, ktorý nás v prezidentskom paláci prijal, predostreli sme, aký je súčasný stav železničnej infraštruktúry. Na základe toho prebehol okrúhly stôl, pozvali sme štátneho tajomníka ministerstva dopravy aby sami videli a počuli na vlastné uši, v akom stave sú železnice. Vôbec to neskončilo pozitívne, hodnotíme to stretnutie veľmi negatívne, pretože nikto neprišiel so spôsobmi ako tento stav riešiť. Každý prišiel len s komentovaním súčasného stavu.
Čo je najväčším problémom?
Najväčším problém sú financie, nedostatok finančných prostriedkov, sociálne opatrenia vlády za posledné roky ktoré neboli ničím kryté v štátnom rozpočte pre štátne firmy. Chaotické financovanie, spôsobilo to, čomu dnes čelíme. Pred 14timi rokmi, niekto povedal, že Slovensku na prevádzkovanie železníc stačí 250.000.000€ a bodka, ktoré ledva postačovali na platy zamestnancov. Ceny pomaličky rástli a nám to nikto nekompenzoval.
ŽSR odkladalo údržbu a dnes máme stav kedy máme odloženú údržbu, a dlh 800.000.000€ na zanedbanej údržbe, ktorý bude musieť zaplatiť štát. Za toto môže štát vďaka svojmu prístupu k vlastnému majetku. Vzniká nám dlh.
Aký je váš návrh?
Žiadali sme od ministerstva financií, aby vypracovalo plán udržateľného financovania železníc SR, celkovo železničného sektora na Slovensku. Aby sa na tomto pláne zhodli všetky politické strany, alebo aspoň tie relevantné. Potrebuje, aby ŽSR vedeli vypracovať projekty na roky dopredu a aby boli zabezpečené finančným krytím. Toto je prvý problém o financovaní – plánované financovanie. Druhý problém, ktorý je podľa nás nie zanedbateľný je stav mechanizácie, pracovné stroje ktoré ŽSR má. Keby ste to videli, mysleli by ste si, že ste prišli do múzea. My máme iba 2 typy strojov. Buď žiadne alebo muzeálne. Tento rok nám vyčlenili na zanedbanú údržbu kde je dlh 800.000.000€ nulu. Toto číslo predstavuje záujem vlády o železničnú dopravu na Slovensku.
Aký to má vplyv na jazdu vlaku a ľudí?
Mali by sme jazdiť 160-tkou alebo 120-tkou a jazdíme 40-tkou. Ideme rýchlosťou 10km/hod. Nie sme schopný udržať rýchlosť na ktorú sú naše trate postavené, je to strašné. Toto všetko je o bezpečnosti, slovenské železnice sú synonymom nespoľahlivosti. Ľudia vidia, čo sa tu deje, Vy sa neviete na vlaky spoľahnúť, na cestu do školy, do práce, keď idete s deťmi cez víkend na výlet. Jednoducho sa na železničnú dopravu spoľahnúť nedá. A v druhom rade, je tu problém s bezpečnosťou, pri týchto problémoch a tomto stave to pri najhoršom môže viesť k vykoľajeniu vlaku, tak ako sa to stalo v Žiline. Ľudia vo vláde sa nepoučili, vždy keď sa šetrilo na bezpečnosti, vždy to skončilo zle. Ak chceme mať železnicu bezpečnú, tak to nejde bez pravidelnej údržby a pravidelného financovania. K tomu treba stroje a mechanizáciu.
Myslíte, že by tento stav vyriešil štrajk?
Ak sa to nevyrieši diplomatickou cestou na rad príde štrajk. Denne riešime, či nepôjdeme štrajkovať. Ale na druhej strane si predstavte aké to bude mať spoločenské dôsledky v tejto krajine. My sme tak rozštiepená spoločnosť. K čomu to povedie? Aký budeme mať obraz na verejnosti, zo dňa na deň sa to otočí proti nám, lebo nikto nebude rozprávať z vlády o tom, že OAVD a Federácia strojvodcov štrajkuje, pretože chcú bezpečnú a spoľahlivú železničnú dopravu ale o tom, že si berieme cestujúcich za rukojemníkov. Jediné čo dokáže pohnúť týmto stavom je štrajk. Ak nenájdeme civilizovanú a mierumilovnú cestu.
Aký ďalší problém to spôsobuje?
Vlaky nás obchádzajú, pretože priemerná rýchlosť nákladného vlaku je v úseku Kúty – Štúrovo okolo 30km/hod. Vo fúriku to odveziete rýchlejšie ako na nákladnom vlaku. Všetko nás obchádza cez Viedeň. Dnes nájdete železničnú linku Praha – Břeclav -Viedeň – Budapešť. Stane sa to, že nás všetky medzinárodné vlaky Budapešť – Praha začnú obchádzať. A my po rozdelení spoločného štátu, budeme musieť k nášmu najbližšiemu susedovi cestovať z Bratislavy s prestupom cez Viedeň. Keď sa nič nestane, tak to skončí takto. Železnica je nosným dopravným systémom Slovenska, kedysi to bolo aj v zákone. Potom sa to vyňalo.
