Kamil Šaško exkluzívne pre redakciu Vysoká hra, hodnotí súčasný energetický trh na Slovensku ako stabilný, no zdôrazňuje, že ceny energií pre domácnosti a firmy sú vyššie ako v iných krajinách EÚ. Navrhuje efektívne kompenzačné opatrenia a dlhodobé kontrakty na energiu za stabilné ceny. Kritizuje predchádzajúcu vládu za nedostatočnú podporu domácich priemyselných a inovačných lídrov a závislosť od zahraničných investícií. Podporuje rozvoj elektromobility ako príležitosť pre modernizáciu a tvorbu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou. V oblasti inovácií zdôrazňuje potrebu začať od podpory malých a stredných podnikov a digitalizácie.
Ako hodnotíte súčasnú situáciu na energetickom trhu? Aké opatrenia by ste navrhoval na zmiernenie krízy?
Náš súčasný energetický mix je jeden z najstabilnejších v rámci všetkých členských krajín EÚ. Paradoxom je, že aj napriek tomu, domácnosti a zamestnávatelia z priaznivého energetického mixu neťažia, ale naopak na energie doplácame viac ako väčšina štátov EÚ. Kolaps zamestnávateľov a domácností doteraz nenastal len preto, že vláda financuje robustné kompenzačné programy na úrovni cca 3 mld. euro ročne. Zásadné chyby sa stali už v začiatkoch energetickej krízy a dnes nám neostáva, z krátkodobého hľadiska, nič iné ako pokračovať v kompenzáciách, ktoré však musíme zásadne zefektívniť.
Zo strednodobého hľadiska je však nevyhnutné posilniť postavenie štátu v energetickom sektore (silný štát), ustanoviť priame a dlhodobé kontrakty na nákup elektrickej energie a zemného plynu za stabilné a predvídateľné ceny tak ako tomu bolo pred energetickou krízou. Ide o jednu z najdôležitejších národohospodárskych priorít, pretože naše národné hospodárstvo je postavené na energeticky náročnom priemysle, čo dokumentuje aj ukazovateľ energetickej náročnosti tvorby hrubej pridanej hodnoty. Z 1 MWh energie produkujeme 434 euro hrubej pridanej hodnoty, čo je zhruba polovičná úroveň oproti krajinám, ktorých ekonomiky sú postavené na poskytovaní služieb.
Kto hovorí o zásadných zmenách v štruktúre energetického mixu SR alebo o iných ako stabilných cenách energií je z nášho pohľadu buď populista alebo sa problematike nerozumie.
Akých chýb sa dopustila predchádzajúca vláda v oblasti hospodárstva, energetiky a priemyslu, čo je potrebné prioritne zmeniť?
Naše národné hospodárstvo bolo, po spoločensko-hospodárskych zmenách v roku 1989, poznačené akútnym nedostatkom kapitálu. Zúfalo sme zaostávali v úrovni technológií a v produktivite práce a neostávalo nám nič iné ako tieto nedostatky riešiť prílevom priamych zahraničných investícií. Zahraniční investori nám doviezli kapitál a kompletné know-how moderných výrobných procesov. Chybou bolo, že sme hospodársky rast nevyužili na efektívnu podporu a výchovu domácich priemyselných a inovačných lídrov. Zostali sme dodnes ekonomikou chronicky závislou na zahraničných investíciách. Odvykli sme si investovať z vlastných, domácich verejných zdrojov. Spoliehame sa dominantne na eurofondy, ktoré však nevieme čerpať efektívne. Toto všetko sú oblasti, v ktorých musíme našu ekonomiku opraviť a prijať strategické rozhodnutia, ktoré nasmerujú Slovensko na nový rastový model postavený na inováciami riadenej ekonomike. Za vážnu chybu považujeme aj škandalóznu privatizáciu energetického sektora počas pravicových vlád Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša (a Richarda Sulíka).
Aký je Vás názor na e-mobilitu a alternatívne palivá?
Vzhľadom na súčasnú štruktúru nášho národného hospodárstva je nevyhnutné osobitnú pozornosť venovať rozvoju elektromobility. V oblasti elektromobility zatiaľ len sledujeme úspechy našich susedov a ostatných členských krajín EÚ. Maďarsko je európska jednotka, pokiaľ ide o výrobu batérií, a top 10 najväčších vývozcov úložísk energie na svete. Poľsko je v tesnom závese čo do produkcie úložísk energie. Česko sa zasa profiluje ako silný hráč, pokiaľ ide o nerastné suroviny (lítium, mangán). Na európskej úrovni sa už dnes implementuje viac ako 160 veľkých priemyselných batériových projektov a je ohlásená výstavba 30 lítiovo-iónových gigafabrík.
Slovensko je automobilová veľmoc a musíme aj my dokázať, že chceme v oblasti úložísk energie a elektromobility hrať rovnako kľúčovú úlohu. Je to unikátna príležitosť zvýšiť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele produktivity práce. V prípade, ak nezareagujeme, prídeme o značné zdroje, vrátane straty pracovných pozícií a ich import zo zahraničia. Naopak, pokiaľ budeme schopní podporovať kvalitné investičné prostredie, vrátane systému odborného vzdelávania, vnímame to ako príležitosť pre modernizáciu a tvorbu pracovných pozícií s vysokou pridanou hodnotou. Dobíjacia infraštruktúra, či dostatočné kapacity sietí sú základnými predpokladmi pre budovanie ekosystému elektromobility s priamou implikáciou na tak potrebný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a zvýšenie udržateľnosti priemyselnej produkcie.
Chcete sa sústrediť na podnikavosť a inovatívnosť? Pokiaľ áno, tak ako?
Čo sa týka inovácií a podpory podnikateľského prostredia, po niekoľkých neúspešných pokusoch preskočiť vývoj a rovno podnietiť špičkovú tvorbu inovácií, sa potrebujeme vrátiť na začiatok aby sme nezačali budovať vedomostnú spoločnosť od strechy, ale v prvom rade vytvorili jej pevné základy. Takmer všetky subjekty pristupujú k inováciám buď na úrovni optimalizácie zásob alebo na úrovni nákupu technológií a modernizácie budov. Rozvoj duševného vlastníctva tvorí len minoritnú časť inovácií. Je to dané tým, že zahraniční investori Slovensko poňali ako „montovňu“ a nie ako „mozgovňu“.
Slovensku chýbajú domáci lídri inovačného procesu, ktorí by boli schopní reálne naštartovať inovačný proces na úrovni rozvoja duševného vlastníctva. Preto sa nemôžeme hneď vrhnúť na elitný výskum a vývoj, ktorý však musí tvoriť v stredno- a dlhodobom horizonte základ slovenskej ekonomiky, ak sa máme baviť o európskej životnej úrovni. Vedomostnú spoločnosť musíme rozvíjať od podlahy, teda od cementu a malty, cez budovanie potravinovej a energetickej bezpečnosti až k „výchove domácich lídrov domácej ekonomiky“, ktorí budú hlavnými boostermi inovačných procesov postavených na generovaní dominantnej porcie hrubej pridanej hodnoty a HDP. Z tohto pohľadu považujeme za prioritné, aby sa digitalizácia dostávala najmä na úroveň malých a stredných podnikov, ktoré tvoria 99% všetkých podnikov, ale z praktickou implementáciou má skúsenosť iba zhruba tretina z nich.