Sú investície do zdravotníctva naozaj nevyhnutné? Toto tvrdí námestník generálneho riaditeľa a primár oddelenia kardiológie!

Je preto dôležité, aby súčasné a budúce ekonomické problémy neznamenali rezignáciu v tejto oblasti. Pre TASR to uviedol námestník generálneho riaditeľa a primár oddelenia kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Juraj Maďarič. Za posledných 30 rokov podľa neho pozitíva vývoja slovenského zdravotníctva súvisia najmä so svetovým vedecko-technickým progresom, ktorý sa premieta napríklad v nových liekoch, liečebných postupoch či technológiách. Je podľa neho dôležité naďalej do zdravotníctva investovať. Vyzdvihol, že Slovensko bolo väčšinou schopné na tento vývoj reagovať. Za úspech považuje aj vznik a progres odboru angiológie. „Čo sa odráža vo viacerých parametroch minimálne porovnateľných s inými európskymi krajinami vrátane Českej republiky,“ vysvetlil. V oblasti kardiológie považuje za významné míľniky dostavbu budovy NÚSCH, vznik kardiovaskulárnych centier v Banskej Bystrici a v Košiciach, ako aj menších kardiocentier v Martine, Prešove, Nitre a v Bratislave. „Ich vznik znamenal aj nárast konkurencie, ktorá viedla k prirodzenému zvyšovaniu kvality,“ vysvetlil.

Ozrejmil, že rozdelenie Československa znamenalo pre ústav šancu stať sa lídrom v republike, čo prinieslo aj väčšiu zodpovednosť. Prínosom boli i možnosti priamych kontaktov so svetovými odborníkmi a pracoviskami. Z hľadiska vzdelávania v kardiológii a angiológii bol podľa Maďariča dôležitý rozvoj Slovenskej kardiologickej spoločnosti existujúcej už pred vznikom samostatnej SR a vznik Slovenskej angiologickej spoločnosti v roku 1993. „Odborné spoločnosti tohto druhu sú dnes v každom odbore zárukou a nositeľom udržiavania odbornosti a kontinuálneho vzdelávania. Na túto funkciu štát, bohužiaľ, rezignoval, napriek tomu, že kontinuálne vzdelávanie lekárov je u nás zo zákona povinné,“ poznamenal. Naopak, ako negatívum zdravotníctva za posledných 30 rokov Maďarič vníma rozbitie štruktúry, respektíve úrovní zdravotníckych zariadení podľa regionálneho členenia. Poukazuje na to, že cesta pacienta v systéme je nejasná, pričom nedostatok personálu situáciu ešte viac zhoršuje. „Dnes sa snažíme k určitej kategorizácii alebo členeniu nemocníc opäť vrátiť, ale je to veľmi bolestivý proces,“ skonštatoval.

V súčasnosti je podľa neho problémom dlhodobé podfinancovanie sektoru. „To je jedným zo základných negatív, ktoré nás stavia v čase celoeurópskej personálnej krízy v zdravotníctve do výrazne horšieho postavenia ako okolité krajiny,“ poznamenal Maďarič. Kritizuje tiež neadekvátne pracovné podmienky pre zdravotníkov na Slovensku. „V Bratislave bola za posledných 30 rokov od nuly postavená len jedna nemocnica. Nová univerzitná nemocnica a univerzitný kampus Bratislave kriticky chýbajú,“ uviedol. Ako negatívum vníma aj nízku podporu vedy a výskumu vrátane klinického výskumu. „Moderná medicína bez adekvátneho výskumu nie je možná a úroveň výskumu a investícií doň vložených sú odrazom vyspelosti spoločnosti a jej úrovne,“ poznamenal. Medzi budúce výzvy v zdravotníctve podľa neho patrí napríklad objektivizácia platieb, k čomu má pomôcť tzv. DRG systém. Považuje to za nádej na sprehľadnenie financovania, no zároveň za riziko. „Keďže zlé nastavenie z inej krajiny prebraného a mnohých položkách už neaktuálneho systému môže veľmi neobjektívne kvantifikovať vynaložené náklady pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil.