Príplatky ku mzde sa rozmrazia! Vláda schválila novelu Zákonníka práce

9 prosince, 2022
Autor: Redakce

Na snímke plénum poèas 63. schôdze Národnej rady SR v Bratislave 30. marca 2022. Poslanci Národnej rady (NR) SR zaèali v stredu krátko predpoludním rokova o opoziènom návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (O¼ANO) z funkcie. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD. Na rokovanie prili okrem Mikulca aj viacerí èlenovia vlády vrátane premiéra Eduarda Hegera (O¼ANO). Pod¾a opozície minister nezvláda riadenie uteèeneckej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine a zveril ho mením súkromným firmám. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Národná rada (NR) SR v stredu schválila novelu Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci opozičného Smeru-SD.

Príplatky ku mzde sa tak "rozmrazia". Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.
Poslanci schválili tieto zmeny:

Za sobotnú prácu by mali zamestnanci dostať navyše 50 percent minimálnej mzdy, prípadne 45 percent, ak sa práca v sobotu musí vykonávať pravidelne.

V nedeľu bude príplatok 100 percent minimálnej mzdy, prípadne 90 percent, ak sa práca musí vykonávať pravidelne.

Cez sviatky bude zvýhodnenie 40 percent minimálnej mzdy alebo 50 percent, ak ide o rizikovú prácu, prípadne 35 percent, ak sa musí práca vykonávať prevažne v noci.

„Domnievame sa, že ak niekto pracuje v sobotu, v nedeľu, počas štátneho sviatku alebo v noci, tak si zaslúži tých pár eur navyše,“ skonštatoval v stredu na tlačovej konferencii v parlamente predseda Smeru-SD Robert Fico. Poslanec Ján Richter (Smer-SD) podotkol, že príplatky boli zmrazené, nie zrušené. Zároveň poznamenal, že rozdiel medzi ministerským návrhom výšky príplatkov a tým, ktorý prešiel v parlamente, je napríklad za prácu v nedeľu 0,44 eura na hodinu. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ zdôraznil. Strana eviduje aj požiadavky pekárov, ktorými sa plánuje zaoberať. „V roku 2020 presadila vláda také znenie ustanovení, ktoré navrhujeme zmeniť, ktoré viedlo k zhoršeniu odmeňovania pracovníkov poberajúcich minimálnu mzdu, ako aj všetkých pracovníkov poberajúcich príplatky ku mzde, najmä pokiaľ ide o príplatky za prácu v neštandardnom pracovnom čase, respektíve za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska,“ priblížili predkladatelia v dôvodovej správe.

Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva podľa nich v zmene určovania výšky príplatkov. Skonštatovali, že namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy totiž zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. „V súčasnosti je však vládne riešenie z roku 2020 neakceptovateľné a výrazne poškodzuje pracujúcich ľudí a znižuje ich príjmy,“ podotkli.