Sociálne poisťovne a štát prichádza o enormné peniaze. Analýza NKÚ odhalila desivé štatistiky.
Počet fiktívnych živnostníkov sa za posledných desať rokov zvýšil v 84 tisíc na takmer 110 tisíc, upozornil magazín Forbes. Najväčší nárast zaznamenal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v roku 2017, kedy sa zvýšili paušálne výdavky zo 40 na 60% ich dosiahnutých príjmov. Narástol aj podiel živnostníkov platiacich minimálne odvody, v skutočnosti však zarábajú viac.
„Dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec,“ varuje Ľubomír Andrássy, predseda NKÚ. Nižšie sadzby tiež ovplyvňujú samosprávy, ktorým chýbajú prostriedky na plnenie povinnosti voči občanom, uvádza TASR.
Kto je to fiktívni živnostník?
Sú to ľudia, ktorý sú zamestnaní pre konkrétnu firmu, ale ich zmluva sa líši od bežne pracovnej zmluvy. Ich príjem je závislý od malého počtu klientov no stále nasledujú pokyny zamestnávateľa, ktorý sa nich nemusí platiť odvody. Zjednodušene sú to bežní zamestnanci, ktorí však naoko pracujú ako živnostníci. Tento vzťah je výhodný pre firmy, pre samotných zamestnancov však nie, pretože si platia minimálne odvody do sociálnej poisťovne. V prípade nezamestnanosti tak prichádzajú o sociálne istoty a finančnú podporu od štátu. Smutné však je, že niektorí zamestnanci firmy sú k tomuto kroku donútení. Ako uvádzajú TVnoviny, najčastejšie k tomu dochádza v obore stavebníctva.
Čo s tým? Analytici NKÚ poznamenali, že k odhaľovaniu fiktívnych živností vie pomôcť Národný inšpektorát práce a digitálne nástroje. Budúca vláda by tak mohla zvážiť alternáciu v Zákonníku práce, ktorá by odpovedala aktuálnym zmenám v praktikách na pracovnom trhu. Neuškodilo by ani znížiť sociálne odvody.
