Obom štátom to prospelo.
Uviedol to český historik Vilém Prečan, ktorý je čerstvým držiteľom štátneho vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Poukázal, že s rozdelením sa mu spočiatku zmierovalo ťažko. „Pre mňa to bolo veľmi ťažké, mám manželku Slovenku, zaoberal som sa dlhé roky slovenskými dejinami a mal som veľa slovenských priateľov, tak mi bolo veľmi zaťažko zmieriť sa s rozdelením, ale pochopil som ako historik aj ako občan, že to bolo nevyhnutné,“ skonštatoval. Prečan si štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou váži. V tejto súvislosti poukázal na svoj podiel a podiel ostatných historikov na vydaní tzv. Čiernej knihy, ktorá mapovala sovietskú inváziu v auguste 1968. „My sme to považovali ako svoju povinnosť,“ skonštatoval s tým, že potom za to museli „platiť účet“. Prečan vydaním zborníka dokumentov Sedm pražských dnů, 21. – 27. 8. 1968 (tzv. Čierna kniha) potvrdil svoj negatívny postoj k okupácii Československa, za čo ho v roku 1970 prepustili z Československej akadémie vied, vylúčili z Komunistickej strany Československa a bol trestne stíhaný. Vykonával robotnícke povolania, v roku 1976 emigroval do Západného Nemecka, kde sa vrátil k profesii historika. V roku 1986 spoluzaložil a viedol Československé dokumentačné stredisko nezávislej literatúry v Scheinfelde, kde sa zhromažďovala samizdatová tlač. Po Novembri '89 sa vrátil do vlasti a na podnet Václava Havla založil Ústav súčasných dejín na pôde ČSAV. Aktívne sa začal venovať aj pedagogickej práci. Je držiteľom Radu Tomáša Garrigua Masaryka 3. triedy, ale aj množstva ďalších vyznamenaní. ZDROJ: info.sk ZDROJ FOTO: Facebook
