Londýn/Paríž – Žraloky neútočia na ľudí úmyselne, ale plavcov alebo surfistov si vo vode v dôsledku zlého zraku mýlia so svojou obvyklou potravou, ako sú tulene. Tento predpoklad potvrdzuje vedecká štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná v britskom časopise Journal of the Royal Society Interface, ktorý vydáva Kráľovská spoločnosť, uviedla agentúra AFP.
Výskum bol zameraný na žraloka bieleho, z ktorého majú ľudia najväčšie obavy. O tomto druhu sa predpokladá, že dokáže vnímať pachy a zvukové vlny na veľké vzdialenosti, no pri lovení koristi sa spolieha na svoj zrak.
Nová štúdia však ukázala, že žralok biely dokáže len slabo rozlišovať medzi farbami a tvarmi. Jeho zrak je šesťkrát horší ako ľudský, preto takmer nevie odlíšiť človeka od plutvonožca.
Pádlovanie a veslovanie surfistov a plavcov na hladine vyvolá podľa vedcov v žralokovi dojem, že ide o tulene, ktoré robia podobné pohyby plutvami. Práve u žraloka bieleho a jeho mláďat je najvyššie riziko, že si surfistov pomýli so svojou bežnou korisťou.
V rámci štúdie boli porovnané videozáznamy zachytávajúce morských cicavcov a plávajúcich a surfujúcich ľudí z pohľadu žraloka – teda zospodu. Z tejto perspektívy žralok biely nedokáže „jasne vizuálne odlíšiť ľudí od plutvonožcov“, píšu jej autori.
Ide o prvú štúdiu, ktorá sa zaoberá prípadmi zlého identifikovania koristi z perspektívy žraloka bieleho, uviedla pre AFP jej hlavná autorka Laura Ryanová, biologička z Macquarie University v austrálskom meste Sydney.
V roku 2020 bolo na celom svete zaznamenaných menej ako 60 útokov žralokov na ľudí. Podľa vedcov je to však stále dosť na to, aby vyvolávali „neúmerný“ strach, keďže o správaní žralokov sa vie veľmi málo.
„Hlbšie pochopenie toho, prečo niekedy dochádza k uhryznutiu žralokom, snáď prinesie lepšie riešenia, ktoré tomu nielenže zabránia, ale neohrozia ani iné morské živočíchy,“ konštatovala Ryanová.
