Na Slovensku dostanú v priemer ženy z jedného eura, ktoré zarobia muži, len 83 centov, jedná sa o takzvané “ženské euro”. Od 1. novembra do nového roka tak pracujú ženy zadarmo. V porovnaní s minulým rokom nastalo v Slovenskej republike zhoršenie v neprospech žien.
Dôvodmi tohto zhoršenia je viacero faktorov. Jedným z nich je aj celosvetová pandémia Covid-19, pri ktorej ostávalo väčšie množstvo žien doma alebo stratili zamestnanie. Taktiež sa na tom pričinilo brzdenie rastu miezd a bonusov, informoval o tom pri príležitosti dňa Rovnosti žien a mužov Inštitút pre výskum práce a rodiny.
Existencia ženského eura je varovným ukazovateľom gender nerovnosti na pracovnom trhu. “Pri stanovení dátumu Dňa rovnosti v odmeňovaní vychádzame z posledných údajov Eurostatu, kde bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové hrubé zárobky) v roku 2021 na Slovensku 16,6 % v neprospech žien. Ide o zhoršenie o 0,8 % oproti predchádzajúcemu meraniu. Priemer EÚ bol 12,73 %, pričom Slovensko bolo piate od konca, ide teda o zhoršenie o päť priečok,” vysvetľuje analytik Andrej Kuruc. Výskumník je zapojený do projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie.
Rozdiel v priemerných mesačných mzdách by mal progresívne klesať, štatistiky však naznačujú opak. V roku 2022 bol rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch vyšší ako v roku 2021. Jednalo sa o nárast 1,1%.
Ovplyvňujúce faktory
Rozdiely v platoch zapríčiňujú predsudky o spôsobilosti vykonávania práce, participácia na vedúcich funkciách či materská dovolenka. Najviac zásadný rozdiel je citeľný pri prémiách a odmenách. Ženy mali o 45% menšie prémie ako muži. V istých profesiách tieto odchýlky predstavujú viac ako tisíc eur. Táto nerovnosť je evidentná aj na určitých pozíciách. Najvyšší rozdiel bol medzi obchodnými zástupcami v oblasti informačných a komunikačných technológií. Mužský plat predstavoval priemerne 3 700 eur, ženské spolupracovníčky tak získali o 1 794 eur menej, čo tvorí až 48%.
Čo s tým?
V prvom rade je potrebné sa zbaviť spoločenských predsudkov ako je tradičné rodové role v domácnosti, segregáciu na pracovnom trhu či nedostatok flexibility v zamestnaní. Štát môže taktiež prispieť opatreniami, ako napríklad zvýšenie mzdového ohodnotenia v sektoroch, kde väčšinu zastupujú ženy. Patrí k nim napríklad školstvo, zdravotníctvo či sociálna pomoc. Dôležité je taktiež zabezpečiť dostatok miest v škôlkach pre deti. Pomohlo by taktiež zaviesť transparentnosť v mzdovom ohodnotení či zvýšenie povedomia študentiek o dobre platených pracovných sektoroch. Toto opatrenie by mohlo ovplyvniť taktiež zastúpenie žien vo vede, technológiách, matematike a inžinierstve.
Rozdiely v odmeňovaní sa zvyšujú s vekom. Rozdiel v dôchodkoch predstavoval v roku 2020 až 28%. Hoci je tento rozdiel pri počiatočnom vstupu na trh práce menší, v priebehu kariéry sa táto medzera výrazne prehlbuje. Ženy menej investujú aj menej usporia. V starobe im tak hrozí viac chudoba, uvádza Spravodajstvo Európskeho parlamentu. Nejde len o základnú spravodlivosť, eliminácia gender pay gap by celkovo pomohla slovenskej ekonomike. V prvom rade by sa znížila miera chudoby, ženy by mohli viac investovať a mali by výraznejšiu kupnú silu na trhu.
Druhá smena
Dôležitým konceptom v tejto problematike je tzv. “Druhá smena”. Jedná sa o vykonávanie práce, ktoré väčšinou spadá pod genderovanú povinnosť žien. Reč je o domácich prácach ako je varenie, upratovanie či manažment domácnosti. Feministky na túto problematiku poukazujú už pol storočia. Zatiaľ čo žena odvádza spomínanú prácu, muži budujú svoje kariéry a zarábajú peniaze, stávajú sa tak finančne dominantní a ženy strácajú svoju nezávislosť. Hoci socialistická reforma priviedla ženy na trh práce, ich život im to neuľahčilo. Po skončení svojej pracovnej doby ich v domácnosti čaká druhá smena, kde vykonávajú všetky spomínané práce bez finančného ohodnotenia.
Hoci má v EÚ vysokoškolské vzdelanie viac žien ako mužov, na trhu práce sú ženy zastúpené menej. Rozdiely v odmeňovaní narastajú s vekom. Podľa tohto ročných štatistík Európskeho parlamentu, sa Slovensko v gender pay gap nachádza takmer na chvoste. Máme piate najhoršie finančné ohodnotenie žien v rámci Európske únie, uvádza Spravodajstvo Európskeho parlamentu.
